hejsek
[hejsek]
(2. j. -ska, 3., 6. j. -skovi, -sku, 5. j. -sku, 1. mn. -sci, -skové, 6. mn. -scích)
podstatné jméno rodu mužského životného
hanlivé
lehkomyslný, povrchní, nezodpovědný mladík syn. floutek:
nafoukaný / samolibý hejsek
Co budeš dělat, až otěhotníš s nějakým nezodpovědným hejskem?
Dvacetiletému hejskovi dnes stačí notná dávka drzosti u pohovoru, aby se dostal na vedoucí pozici.
Slovník spisovného jazyka českého (1960–1971)
[hejsek]
(2. j. -ska, 3., 6. j. -skovi, -sku, 5. j. -sku, 1. mn. -sci, -skové, 6. mn. -scích)
podstatné jméno rodu mužského životného
hanlivé
lehkomyslný, povrchní, nezodpovědný mladík syn. floutek:
nafoukaný / samolibý hejsek
Co budeš dělat, až otěhotníš s nějakým nezodpovědným hejskem?
Dvacetiletému hejskovi dnes stačí notná dávka drzosti u pohovoru, aby se dostal na vedoucí pozici.
Slovník spisovného jazyka českého (1960–1971)