automechanik
[ʔa͡utomexanɪk]
(2. j. -ika, 3., 6. j. -ikovi, -iku, 5. j. -iku, 1. mn. -ici, 6. mn. -icích)
podstatné jméno rodu mužského životného
mechanik specializovaný na motorová vozidla:
šikovný automechanik
vyučit se automechanikem
pracovat jako automechanik
► automechanička
[ʔa͡utomexanɪčka]
(2. j. -čky, 2. mn. -ček)
podstatné jméno rodu ženského
Učí se na automechaničku.
Slovník spisovného jazyka českého (1960–1971)
[ʔa͡utomexanɪk]
(2. j. -ika, 3., 6. j. -ikovi, -iku, 5. j. -iku, 1. mn. -ici, 6. mn. -icích)
podstatné jméno rodu mužského životného
mechanik specializovaný na motorová vozidla:
šikovný automechanik
vyučit se automechanikem
pracovat jako automechanik
► automechanička
[ʔa͡utomexanɪčka]
(2. j. -čky, 2. mn. -ček)
podstatné jméno rodu ženského
Učí se na automechaničku.
Slovník spisovného jazyka českého (1960–1971)